Vznik názvu obce Nagy Fajkurt

Hovorí sa, že Kúrthyovci boli stará rodina, pochádzajúca z Arpádovského rodu. Andráš Kúrthy zakladateľ rodiny, bol už vraj za tatárskeho vpádu kráľovským vojenským zbrojnošom. Keď Tatári postupovali, bol kráľ Béla IV. nútený pred nimi zutekať z Budínskeho hradu na dnešné Slovensko.

Starý Andráš Kúrthy robil kráľovi pri úteku doprovod. Tatári im však boli stále v pätách, preto bol kráľovský kočiš nútený rýchlejšie popohnať kone, aby ich nechytili. Pri jazde si všimol, že z kolesa vypadla závlačka a koč by sa mohol pri rýchlej jazde prevrátiť. Rozvážny kočiš tam namiesto závlačky vložil svoj prst, aby mohli ďalej pokračovať v jazde. Keď dorazili do bezpečia, kráľ spozoroval, že jeho zbrojnošovi Kúrthymi krváca prst. Prišiel k nemu a spýtal sa ho:“ Faj Kúrthy ?“, čo v preklade znamená: “Bolí Ťa to Kúrthy?“, on vraj odpovedal, že ho to nebolí. Za toto hrdinstvo kráľ Béla IV. dal Andrášovi Kúrthymu šľachtický titul a s ním spojené majetky. Tento praded Andráš Kúrthy na znak vďaky ku kráľovi si dal pred svoje meno slovo „FAJ“ a tak sa z neho stal Fajkúrthy.

Od mena tohto zemepána je odvodený i názov Fajkurt (dnešná Dedinka). Či to bolo tak, alebo nie, jedno je isté, že Kúrthyovci boli zámožná rodina a mali značné majetky. Kúrthyovci sa takto stali známou šľachtickou rodinou feudálneho Uhorska. Samotný zemepán Kúrthy ťažko znášal panstvo Turkov a aby nebol zaťažený takým vysokým bremenom vazalstva, dáva v roku 1656 čiastku svojich majetkov v chotári Nagy Fajkurt do zálohy rodine Gellér.

Okolie Nagy Fajkurt prežíva najkrutejšie boje v roku 1669, keď Turkov prenasledujú Pálfyovské vojská .V tomto roku bola zničená a takmer so zemou zrovnaná i samotná Nagy Fajkurt.

Oslobodenie osady spod tureckého panstva bolo v roku 1683, keď bol turecký paša nútený opustiť naše kraje a ustúpiť do zadunajska.

Turecká vitalita si však vedela udržať niektoré vojenské pevnosti na slovenskom juhu aj po tejto porážke. Bol to najmä turecký vezír Mustafa, ktorý ešte dva roky po tejto tureckej porážke združil svoje vojská Turkov na území terajšieho Hurbanova a tu operoval so svojimi skupinami do roku 1685, kedy sa podarilo oslobodiť spojeným európskym vojskám aj novozámockú pevnosť z dvadsaťdva ročného panstva Turkov.