Veľmi mocne zapôsobila na našu obec 1. svetová vojna. Kým desiatky roľníkov, bírešov a robotníkov muselo ísť bojovať, zemepáni a ich rodinní príslušníci zostávali v obci a na ich poliach ťažko pracovali ženy, starci a maloleté deti. V prvej svetovej vojne zahynulo 26 našich občanov a niekoľko z nich bolo doživotne nezvestných.
V roku 1922 sa začali do obce sťahovať Nemci zo Sklenova, ktorí si v obci vytvárali stredné hospodárstvo. I keď sa v roku 1926 začala prvá pozemková reforma, neriešila problém všetkých, ktorí mali o pôdu záujem. I počas prvej Československej republiky mnohí pracovali ako deputanti (bíreši) u veľkostatkárov. Dôležitú úlohu i tu zohrali peniaze.
Obec Fajkurt za prvej Československej republiky žila životom veľkostatkárov ďaleko od mesta, bez komunikačného spojenia a bez elektriny. Prvá pevná komunikácia bola postavená v rokoch 1936–1938, ktorá viedla do obce Pozba k vlaku, čo je vzdialenosť asi 8 km .Okrem veľkostatkárov nebol v obci, ani v blízkom okolí žiadny priemyselný závod, takže miestne obyvateľstvo bolo nútené pracovať u týchto veľkostatkárov.
V tom období patrí obec pod notariát Vezekíň (dnešné Plavé Vozokany). V obci bol iba richtár a farár. Obec mala v tomto čase jeden hostinec, tri obchody s potravinami, z čoho dva patrili Židom. Ďalej tu pracoval jeden krajčír a jeden obuvník.
Už po prvej svetovej vojne sa zmenilo zloženie obyvateľstva. Podľa štatistiky v roku 1930 mala obec Fajkurt 1249 obyvateľov, z toho národnosti československej 1143, maďarskej 89, nemeckej 11, židovskej 10 a iných národností 10. Bohoslužby sa konali jednu v reči slovenskej a jednu nedeľu v reči maďarskej, i keď maďarskej národnosti bol i iba veľkostatkári.
Keď v októbri 1938 začali maďarské vojská obsadzovať južné Slovensko, Maďari prišli i do našej obce. Tento rok zostane v pamäti 33 z časti Kiss Fajkurt, ktorí boli 12.12.1938 v nočných hodinách vyhnaní zo svojich domovov až do okolia Trnavy .Boli to kolonisti zo slovenských dedín, ktorí sem prišli za prácou. V osade Kiss Fajkurt zostáva iba niekoľko rodín nemeckej národnosti . Na tejto udalosti sa vo veľkej miere podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, pozostávajúce zo samých zemepánov, čiže Maďarov.
Počas II. svetovej vojny bola v našej obci umiestnená nemecká posádka až do 7 . februára 1945, kedy sa nemecké vojská presunuli k rieke Hron. 24.3.1945 sa podarilo prebojovať do našej obce vojakom Červenej armády. Boli to vojaci II. Ukrajinského frontu, vedení maršálom Rodionovom Malinovským(8). Po preniknutí do obce sa niekoľko nemeckých vojakov, ktorí boli ešte v obci postavilo na odpor a pri tejto zrážke zahynulo sedem sovietskych vojakov , ktorí sú pochovaní na cintoríne v Hurbanovciach a jedenásť sovietskych vojakov, je pochovaných v lese, zvanom Riedky háj.
Dvaja vojaci boli pochovaní aj na školskom dvore. Boje pokračovali do poludňajších hodín, kedy nemecké vojská definitívne opúšťajú obec. Počas II. svetovej vojny zahynulo 17 obyvateľov obce. 27. marca 1945 sa obec Dedinka a osada Hurbanovce považujú za definitívne oslobodené od fašizmu.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |