Obdobie po roku 1685 je charakterizované ako obdobie rekonštrukcie celej strednej Európy po vyhnaní Turkov. Nastáva tu druhé osídľovanie za panovania Karola III.. Na konsolidujúce pomery v období Nagy Fajkurt pôsobí obdobie rokov 1704 – 1710 v dobe Rákoczyho povstania medzi jednotliými zemepánmi. Čiastka sa ich pridala na stranu cisára a čiastka na stranu Rákoczyho.

Cisárske vojská sa menovali Labanci a rákoczyho Kuruci. Veľká časť bojov sa odohrala v trojuholníku Nové Zámky  – Levice – Želiezovce, čo znamená, že ani okolie Nagy Fajkurt sa neubránilo krviprelievaniu. Majetok Kúrthyovcov bol na príkaz generála Heisteina zničený, pretože tento bojoval ako dôstojník v rákoczyho povstaleckej armáde. Keď po roku 1710 bolo rákoczyovské vojsko potlačené, vracajúci sa Kuruci z okolia tunajších osád do svojich domovov sa dlhší čas zdržiavali v okolitých lesoch a žili zbojníckym životom.

Zemepán Kúrthy ako turecký brigadír bol od cisára pozbavený všetkých majetkov a tieto obdržal habanský zaslúžilec František Szluka v roku 1712. Na podnet zemepána Františka Szluku prišli kolonisti zo župy Trenčianskej ,Bratislavskej a Nitrianskej. Pre ďaľšie osídlovanie v tomto storočí prichádzajú kolonisti zo župy Zvolenskej a to z Detvy, Vígľašu a zo Slatiny. Medzi kolonistami, ktorí sa usadili v Nagy Fajkurte bol i i domkári, roľníci a remeselníci. Tento nový zemepán sa stal v roku 1719 komárňanským podžupanom a v roku 1726 dosiahol od cisára barónsky titul.Kúrthy na základe cisárskeho rozhodnutia padol do cirkevnej nemilost i a za účasť v povstaní bol dlho v žalári . Svoje majetky rodina Kúrthy dostáva späť až za panovania cisárovnej Márie Terézie. Kúrthy zomiera v roku 1760.

Majetky zanecháva Albertovi, svojmu synovi, ktorý je za panovania Márie Terézie dobrovoľníkom vo vojne proti Prusom. Tu dosiahol hodnosť hlavného strážmajstra a celý rad bojových vyznamenaní za udatnosť. V druhej polovici 19. storočia uvádza uhorská štatistika, že v Nagy Fajkurte, kedy osada patrila do komárňanskej župy, žilo už viac zemepánskych rodín, ktoré boli v príbuzenstve s rodinou Kúrthy. Bol i to najmä rodiny Littašiová, Lévayová, Ruffyová, Ambróová, Bendeová ,Botková, Máteffyová a tiež rodina Csilu Abonyiho. Z poslednej rodiny pochádzal i známy spisovateľ Albert Abonyi. V tejto osade mal postavenú veľmi známu kúriu Michal Plathy-kráľovský hlavný slúžny. V roku 1830 túto kúriu odkúpil Anton Ambró a v tomto roku si v jej okolí začal stavať svoj majetok na hospodárenie. Toto už nedokončil, ale v diele pokračoval jeho syn Štefan.